🚀Kniha v 3 vetách
Krátky životopis o človeku, ktorý vytvoril trh s osobnými automobilmi. Vo vynikajúcom preklade s množstvom poznámok pod čiarou, ktoré približujú reálie začiatku 20. storočia. S tipmi o produktivite a biznise, ktoré sú platné dodnes.
📝Sumár + poznámky
Táto storočná kniha vyšla nedávno v novom českom preklade. Kniha bola pôvodne písaná ako self-promo, keď sa chcel Ford v 20. rokoch uchádzať o post prezidenta, aby sa obyvatelia US dozvedeli o jeho úspechoch a názoroch. K jeho kandidatúre ale nakoniec nikdy nedošlo.
Ford vyrastal na farme uprostred ničoho a do svojej štyridsiatky bol neznámy. Bol niekto ako S. Jobs prvej polovice 20. storočia. Vymyslel veci, ktoré pred ním neexistovali. Dokázal svoj produkt rozšíriť medzi bežných ľudí. Nikdy sa nezaujímal o konkurenciu. Len o to, aby poskytoval čo najlepšie služby svojim zákazníkom.
Bol vynálezcom montážnej linky, ktorá umožnila masovú (a lacnú) produkciu počas celého 20. storočia. Prvú uviedol v roku 1913. Jej výsledkami bolo:
Skrátenie montáže jedného auta z 12h na 1,5h
Zníženie ceny auta z 900 USD na 350 USD (18 platov vs 4 platy)
Zníženie pracovného času z 9 na 8 hodín - aj keď to bolo skôr kvôli zavedeniu trojsmennej prevádzky
Zvýšenie mzdy z 2,34 USD na 5 USD denne (dnes 60 USD vs 128 USD)
Kniha obsahuje pomerne veľa poznámok pod čiarou. Tie veľmi dobre približujú a vysvetľujú vtedajšiu dobu. A upravujú občas skreslený pohľad Forda na svet.
Fordovou temnou stránkou bolo špehovanie manažérov a šírenie konšpiračných teórií o židovských spiknutiach. Na druhej strane svoj podnik chápal aj sociálne a hovoril, že percentuálne zastúpenie ľudí bez zraku alebo sluchu, by malo byť v jeho fabrike rovnaké ako v bežnej populácii. Dnes nič nové, ale pred sto rokmi... Dvíhanie miezd zdôvodňoval aj tým, aby jeho zamestnanci mali dosť peňazí na fungovanie celej ekonomiky. A zároveň aby sa stali jeho zákazníkmi. Kniha to už nezmieňuje, ale práve vysoké mzdy jeho podnik skoro položili a neskôr musel prepustiť 2/3 svojich zamestnancov.
Okrem iného zaviedol aj prvý zákaznícky servis. Pred rokom 1900 bolo cieľom malých výrobcov áut hlavne čo najdrahšie predať. A účtovanie vysokých cien za náhradné diely bolo považované za dobrý a správny biznis model. Fordove autá sa stavali, aby vydržali, diely sa používali naprieč rôznymi modelmi, boli lacné a ľahko ich vedel vymeniť sám majiteľ.
Už pred 100 rokmi sa sťažoval, ako má problém nájsť ľudí, ktorí by sa sami chceli vzdelávať a využívať kariérny rebríček v jeho firme. Alebo ľudí, ktorí by na seba chceli zobrať viac zodpovednosti za viac mzdy. Takže neustále každému prízvukoval, že investícia do seba, svojho myslenia a svojich schopností je vždy tá najlepšia investícia. Dnes opäť nič nové, ale pred 100 rokmi…
✍️ Moje top citáty z knihy
Po automobiloch neexistoval žiaden dopyt - ten totiž v prípade nového tovaru neexistuje nikdy.
(Podobne ako Apple v roku 2007 - iPad aj iPhone boli produkty, ktoré pred tým neexistovali)
Bojovanie s konkurenciou je len plytvanie časom a radšej by sa mal využiť na skutočnú prácu. Vždy existuje dostatok dychtivých ľudí na kúpu za predpokladu, že im dodáte to, čo chcú, za rozumnú cenu. A to platí pre oblasť služieb i pre tovar.
(Týmto sa dnes riadi Amazon. So svojim heslom - Zákazník na prvom mieste, ktoré hovorí o tom, že Amazon sa nemá sústrediť na konkurenciu, ale na zlepšovanie svojich služieb)
Zodpovednosť sa prehadzuje sem a tam a každý sa snaží vyhnúť povinnostiam, pričom používa výhovorku “viac hláv, viac rozumu”.
(O nekonečných meetingoch)
Pokiaľ môžeme kúpiť rovnako dobrý diel, aký by sme mohli sami vyrobiť a aj jeho cena bude rozumná, tak sa taký diel ani nesnažíme sami vyrobiť.
(O outscourcingu)
Nie je nutné, aby jedno oddelenie vedelo, čím sa zaoberá druhé. Pokiaľ človek robí svoju prácu, potom aj tak nebude mať čas pribrať si k nej akúkoľvek ďalšiu.
Ľudia nemusia mať jeden druhého radi, aby spolu mohli pracovať. Prílišné kamarátstvo môže byť niekedy dokonca na škodu, pretože môže viesť k tomu, že niekto bude kryť chyby niekoho iného.
Takmer všetky detaily boli premyslené dopredu. Skôr, ako sa pustím do práce, vždy si najprv nakreslím plán a premyslím každý jeho detail. Inak by sa pri výrobe strácalo obrovské množstvo času na provizórne riešenia.
Pokiaľ sa ale chce (človek) rozvíjať a niečo dokázať, potom by pre neho mal byť zvuk píšťaly signálom, aby začal rekapitulovať svoj uplynulý pracovný deň a premýšľať, čo by sa dalo robiť lepšie.
Žiadna senzácia a žiadna reklama nikdy nezaistí predaj výrobku na ľubovoľne dlhú dobu.
Mojou úlohou, ako konštruktéra, bolo navrhnúť automobil tak jednoduchý, aby sa v ňom vyznal úplne každý.
Zásada je, aby sa žiaden robotník pri práci neponáhlaľ. Musí mať k dispozícii toľko, každú sekundu, ktorú pri práci potrebuje. Ale ani o jednu sekundu naviac.
Nikto, kto svojej práci skutočne rozumie, sa nikdy za odborníka považovať nemôže. Vie, o koľko viac by sa dalo dosiahnuť, než koľko toho zatiaľ vykonal. Neustále postupuje dopredu. Premýšľa, ako toho zvládnuť urobiť viac, a dostáva sa do nastavenia mysle, kedy nič nie je nemožné.
Ak chceš dostávať mailom jeden sumár knihy mesačne - prihlás sa:
Ak sa Ti dnešné vydanie páčilo pošli ho ďalej: