Ako palmový olej zachraňuje dažďové pralesy
(Weekly pickups wk50) - O Slovenskom trhu práce a o tom, kde končí tovar, ktorý vraciame eshopom
Týždeň mojimi očami
Slovenské domácnosti navštívil Mikuláš a čerti. Majitelia Apple produktov si ich budú môcť opravovať sami. Americká firma, ktorá sa tejto iniciatíve dlho bránila, začne zverejňovať manuály a predávať nástroje potrebné k opravám. Škodovke na Slovensku padajú predaje aút na úkor Kie a Hyundaiu. "Je to férové? Asi sa zhodneme, že nie každý robí informované rozhodnutie, nie každý má kritické myslenie a vzdelanie. Teraz ich máme hodiť cez palubu?" Opýtala sa Zuzana Kovačič Hanzelová Igora Rattaja po tom, ako povedal, že neočkovaní majú dávať v nemocniciach prednosť očkovaným. Mesto Stillwater v Oklahome ponúka ľuďom pracujúcim na diaľku 7.500$, ak si z neho spravia nový domov. Tretia vlna pandémie dosahuje vrchol pri podobnom počte obetí ako minulý rok - 100 denne. V Bratislave nasnežilo 20 centimetrov snehu. Igora Matoviča na Facebooku zaujímalo, že ak prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje vládu za chaotické rozhodovanie, aký lockdown by teda zaviedla ona. Odpovedala: “Toto je presne ten omyl, keď si politici myslia, že my všetci – národ, politici v rôznych funkciách by sme mali mať názor. Ak by som bola v pozícii predsedu vlády, tak mám tím odborníkov a dôverujem im, pretože za to vo výsledku politicky zodpovedám.” Domácnosti vykurujúce plynom za neho zaplatia od januára o 20€ mesačne viac. Cez víkend sme si pripomenuli 10. výročie úmrtia Václava Havla. Dotkli sme sa slnka. Americká sonda Parker Solar Probe sa dostala do najvyššej časti atmosféry slnka - koróny - a zbiera z nej častice a dáta o jeho magnetickom poli.
Čo som čítal
Trend - Zamestnanec sa stal kráľom na napnutom trhu práce. Kam zmizli všetci ľudia? (€, SK, 12 min)
#trh práce
Problémom pracovného trhu sme sa venovali minule. Ale skôr z globálneho a US pohľadu. V Trende ale tento týždeň rozoberali naše lokálne problémy. Článok Ronalda Ižipa je dobrý a rozhovory so šéfkou Profesia.sk Ivetou Molnárovou sú dobré vždy.
Key takeaway
Cca 28.000 ľudí, ktorí na SVK odišli z gastra, do neho už nikdy neprídu. Je im lepšie na nových pracovných pozíciách.
Rast platov na SVK je rýchlejší ako rast inflácie už 8 rokov po sebe. To je síce dobré pre zamestnacov, ale firmám to zvyšuje náklady.
Problém je, že SVK je stále len montážnou dielňou. Nedarí sa nám pritiahnuť spoločnosti s vyššou pridanou hodnotou.
Hlavný dôvod je katastrofálne školstvo a produkcia nekvalitných absolventov. Šikovní študenti na SVK vysoké školy už ani nejdú študovať. A potom ostávajú v krajinách, kde ich vyštudovali (CZ, UK, D)*
Demografická krivka sa po roku 2025 zlomí a Slovensko začne reálne vymierať. To bude okrem poklesu dostupnej pracovnej sily znamenať aj menej zákazníkov pre domáce firmy. Plus starší zákazníci viac šetria a majú iné konzumné návyky. Takže domáce firmy sa budú musieť viac zamerať na export.
Home office a dobré jazykové vybavenie mladých ľudí znamená, že SVK firmy už o talenty nesúťažia len medzi sebou, ale aj s globálnym pracovným trhom.
Firmy si potrebujú ľudí ponechať, lebo vedia, že keby ich prepustili, tak ich nedostanú naspäť. Iné fabriky by ich preplatili. Čiže mnohé firmy sa poučili z prvej krízy, keď poprepúšťali ľudí, no keď prišiel boom, tak mali problém nabrať ich späť.
Ľudia oveľa viac ako v minulosti hľadajú work-life balance. Ľudia, ktorí boli ochotní robiť nadčasy, už nie sú. A to je ďalšia veľká téma zamestnávateľov, ľudia si odrobia svoj pracovný čas a práca sa pre nich končí.
The Atlantic - Unhappy Returns ($, EN, 11 min)
#online nakupovanie
Amanda Mull píše veľmi dobré deep dive články o online nakupovaní. A o tom, čo všetko prechod na nový spôsob nakupovania znamená.
Hlavná správa tohto článku je, že by sme sa mali zbaviť častého mýtu online nákupu - tovar, ktorí vrátite pravdepodobne nebude znova naskladnený a poslaný ďalšiemu zákazníkovi. Firmy ho často len vyhadzujú. Lebo je to najlacnejšie riešenie.
(Celkovo mi je táto téma veľmi drahá. Ako človeku, ktorý dlhodobo pracuje v supply chain, a ako minimalistovi. Do budúcna budem prinášať viac článkov a sumárov k problematike online nakupovania - takže ak vás to zaujíma, prihláste sa na odber.)
Key takeaway
Priemerný kamenný obchod má mieru vrátania tovaru v jednotkách percent. Na internete ale ide o 15-30%. U odevov ešte viac kvôli “bracketing” - objednaniu si jednej veci vo viacerých veľkostiach.
Značky nie sú motivované vrátený tovar darovať na charitu, aby nedochádzalo k “brand dilution“ (rozriedeniu značky). Ak zákazník vidí, že vec, za ktorú musel sám zaplatiť, dostávajú iní ľudia zadarmo, hodnota takého tovaru (aj ochota zaplatiť zaň tú istú sumu) klesá.
V USA sa ročne vráti tovar za 100 miliárd USD. Niektoré skončia v outletoch, niektoré veci sa rozoberú na cenné súčiastky a cca 25% končí na skládkach.
Reverzná logistika (dostať tovar od zákazníka k výrobcovi) je oveľa drahšia a komplikovanejšia ako niečo doručiť od výrobcu k zákazníkovi. Jeden vrátený tovar stojí firmu cca 20 USD (US trh). A napríklad 10% vráteného tovaru je pokus o podvod.
Preto finančná matematika často vychádza tak, že sa firme najviac oplatí vec vyhodiť.
Amazon a Target napríklad už ani nevidia moc dôvodov na to, aby niesli náklady na vrátenie tovaru a niektorým zákazníkom vracajú peniaze aj bez toho aby tovar zasielali naspäť.
It sounds harmful and inefficient—all the box trucks and tractor trailers and cargo planes and container ships set in motion to deal with changed minds or misleading product descriptions, to say nothing of the physical waste of the products themselves, and the waste created to manufacture things that will never be used. That’s because it is harmful and inefficient. Retailers of all kinds have always had to deal with returns, but processing this much miscellaneous, maybe-used, maybe-useless stuff is an invention of the past 15 years of American consumerism. In a race to acquire new customers and retain them at any cost, retailers have taught shoppers to behave in ways that are bad for virtually all involved.
Graf (príbeh) týždňa
Téma, kde vidím jeden z najväčších rozdielov medzi názorom verejnosti a odporúčaním odborníkov - Palmový olej.
Firmy ho často bojkotujú aby vyzerali udržateľne. Pritom zákaz používania palmového oleja neodporúča skoro žiaden odborník.
Za posledných 40 rokov rastie spotreba Palmového oleja exponenciálne. Samozrejme hlavný dôvod je nárast svetovej populácie.
Rast produkcie Palmového oleja potom vytvára zvýšený dopyt po poľnohospodárskej pôde. A ten vytvára tlak na odlesňovanie.
Olejniny sú po hovädzom mäse najväčšou príčinou odlesňovania vo svete. “Odlesňovanie” v praxi znamená ničenie dažďových pralesov.
Takže palmový olej ničí pralesy. Poďme ho bojkotovať. A vymeňme ho za niečo módne ako sójový alebo kokosový olej.
A tu prichádzame k ALE.
Palmový olej má 4x väčšiu výťažnosť (crop yield) ako jeho najbližšia alternatíva (slnečnicový olej).
To napríklad znamená, že Palmový olej pokrýva tretinu všetkej svetovej spotreby jedlého oleja. Ale potrebuje na to len 9% poľnohospodárskej pôdy.
Naopak sójový alebo kokosový olej pokrýva menšiu spotrebu pri oveľa vyššej požiadavke na pôdu.
Takže akákoľvek alternatíva k Palmovému oleju by problém odlesňovania (násobne) zhoršila.
A čo teda experti naozaj odporúčajú?
Certifikáty o udržateľnej produkcii (ako RSPO) a podporu zvýšenia výťažnosti oleja. Teda podporovať udržateľných producentov namiesto bojkotovania celého priemyslu.
Viac, lepšie a obsiahlejšie v článku od Our World in data - Palm oil.
Tweet týždňa
Toto síce nie je na internete nič nové, ale tiež mám rád tento typ fotiek.
Obrázok týždňa
Ďakujem za prečítanie. Budúci piatok vyjde len krátky Vianočný špeciál. Neprejedzte sa a užite si minimalistické Vianoce.
Ak Ťa článok bavil, stačí napísať svoj mail nižšie. 2x do mesiaca posielam +130 ľuďom najzaujímavejšie veci, na aké som narazil.
Obsah podporíš, ak článok prepošleš niekomu, koho by mohol zaujímať.
Alebo môžeš autorovi zobrať jednu kávu ☕️.
Sledovať ma môžeš aj na Instagrame, Facebooku, Twitteri a Linkedine.