📕 2 životné lekcie Ivana Mikloša (Už dávno nevidím svet čierno-bielo)
My Monthly book - Issue #04 October 2021
Jedna zo stratégií, ako sa naučiť niečo nové, je vybrať si problém a nájsť k nemu niekoľko kníh, ktoré daný problém skúmajú z netradičnej perspektívy.
Napríklad študovať, ako sa vyrovnať s neúspechom pomocou životopisov premiérov, ktorí neboli zvolení druhýkrát. Alebo študovať produktivitu a leadership od najdlhšie slúžiaceho ministra, ktorý zblízka videl prácu 3 premiérov.
Vyčerpávajúcejšie (a kritické) recenzie môžete nájsť na Nku, Postoji a Artfóre1.
Za mňa ale reprezentuje I. Mikloš dve dobré životné lekcie:
Dokonalé je nepriateľ dobrého
Veci sa menia pomaly a nedajú sa spraviť hneď
O tomto hovoria všetci productivity majstri na Youtube. Nezáleží na tom, ako váš produkt vyzerá v tejto chvíli. Hlavne robte, zdieľajte a postupne sa zdokonalíte.
I. Mikloš ponúka presah tejto lekcie do vecí verejných. Ľudia majú často prístup: "Musí to byť perfektné a hneď". Takto ľudia prežívajú frustráciu z každej vlády. Nechodia voliť, pretože nevidia dokonalého kandidáta. Hovoria, že všetci sú rovnakí, pretože všetci kradnú. A už nevidia, či tam je niekto, kto zväčšuje alebo zmenšuje priestor na korupciu. Či tam je niekto, kto posúva alebo neposúva krajinu dopredu.
Svet sa nedokáže zmeniť hneď. Je to o pomalých a každodenných voľbách volenia si menšieho zla. Ako povedal bývalý britský premiér G. Brown: "Čo sa týka vymožiteľnosti práva, prvých 400 rokov je najťažších."
✍️ Moje top citáty z knihy
(krátené)
Mikromanažment
Za Mečiara sa robilo do druhej, tretej v noci, rozprávalo sa o technických detailoch. Aj v Čarnogurského vláde sa debatovalo nekonečné hodiny. Dzurinda fungoval inak. Keď sa vyskytol problém medzi ministrami, povedal: dohodnite sa vy, riešte to a ak to nebudete vedieť vyriešiť, potom sem príďte s jasne zadefinovanou otázkou a vláda hlasovaním rozhodne. Rokovania trvali pár hodín, boli vecné a posúvali veci dopredu. Vláda a premiér nemajú čo riešiť problémy, ktoré majú byť riešené na úrovni ministerstiev. To, že pracujete dlho, ako to o sebe šíril Mečiar a Fico, ešte neznamená, že je to efektívne.
Matovič podľahol mikromanažmentu aj preto, že jeho podriadení si osvojili nepekný zvyk prenášať rozhodnutia a zodpovednosť naňho. Takže zostal zahltený problémami.
Leadership
Keď bol problém s čerpaním eurofondov, Dzurinda si zavolal ministrov, povedal im aký je stav, koho je to zodpovednosť a určil úlohy. Ak sa výsledky nedostavia, tak vyvodí zodpovednosť. Po niekoľkých mesiacoch sa situácia zlepšila. Keď to riešila Radičová, tak si zavolala podriadených z ministerstiev. Ja som tam svojim ľudom zakázal ísť a bol som tam jediný minister, a ostatní len úradníci. Výsledok bol nulový: žiadne jednoznačné závery, žiadne jednoznačné úlohy, žiadna zodpovednosť.
Na jednej strane platí, že premiér je šéfom ministrov. Na druhej ale nemá zasahovať do ich kompetencií.
Ak by som robil chybu, musela by ma odvolať (I. Radičová). Nemohol som ale akceptovať, aby robila personálnu politiku v rámci môjho ministerstva. Kde je zodpovednosť, musia byť aj právomoci, vrátane personálnych.
Politická korektnosť
Voliči vidia, že elity v niektorých veciach diskutujú so strachom pomenovať problémy. A preto im pripadajú, ako by žili v inom vesmíre. Akoby nepoznali ich problémy. Napríklad oblasť súžitia viacerých náboženstiev.
A potom príde niekto ako Trump, preukázateľný klamár a narcis, nebojí sa tie veci pomenovať a mnohým voličom (hlavne tým jednoduchším a konzervatívnejším) to príde ako zjavenie.
A aj keď prehral, tak tí, čo ho volili, nikam neodišli.
O migrácii
Z ekonomických dôvodov je imigrácia potrebná a nevyhnutná.
Slovensko nerobí žiadnu pro-imigračnú politiku. Česi umožňujú študovať Slovákom v Slovenčine. V Poľsku sú 2 milióny Ukrajincov.
Posilňovanie proti-imigračných predsudkov znemožňuje akejkoľvek vláde, aby mohla niekedy aktívnu imigračnú politiku urobiť. Tento problém je vypuklejší v krajinách, ktoré s migráciou nemajú prakticky žiadnu skúsenosť a kde migranti ani nechcú žiť.
Mali by sme mať podobný systém ako Poľsko voči UKR alebo Česi voči nám. Vysoké školy by sme mali vo väčšej miere otvoriť pre ľudí z Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska.
Rozdiel medzi Českom a Slovenskom
Rozdiel v nezamestnanosti po roku 1989 medzi Českom a Slovenskom (3% vs. 11%) bol daný tým, že naše hospodárstvo bolo orientované na trhy RVHP, keďže väčšina ekonomiky na SVK vznikala počas komunizmu. Ale česká ekonomika vznikala počas Rakúsko-Uhroska a bola orientovaná na západné trhy. K tomu prezamestnanosť v štátnych podnikoch a veľký podiel ťažko zamestnateľného obyvateľstva, najmä rómskeho.
Slovensko je oproti Česku postavené viac na kulte osobnosti. Prvých 25 rokov boli najobľúbenejší politici Mečiar a Fico. Zatiaľ čo v Česku bolo tých politikov asi 15.
O korupcii a jej vnímaní
Zásadný spôsob, ako by sme mali pozerať na akúkoľvek vládu alebo stranu, nie je ten, či za jej éry existovala korupcia. Pretože korupcia existuje všade na svete (z nedávnej minulosti J. Trudeau - Kanada, S. Kurz - Rakúsko). A v postkomunistických krajinách je objektívne vyššia ako v škandinávskych. Posudzovať treba podľa toho, či má vláda či strana vôľu zužovať priestor pre korupciu alebo ju generovať.
O privatizácií
Ľudia sú frustrovaní z divokých 90. rokov. Ale ony do značnej miery také nemohli nebyť. A primárnu zodpovednosť nenesú nové elity. Je to dedičstvo minulosti.
(Tu I. Mikloš argumentuje, že k privatizácii by došlo tak či tak. Buď oficiálne, kedy štát odpredal majetok a daňovníci zarobili aspoň niečo alebo neoficiálne, kedy by podniky ostali štátne a politickí nominanti by ich tunelovali. Čo sa vo veľkom dialo a deje na východe a juhovýchod od nás.)
O probléme vnímania reforiem za Dzurindových vlád
Nepovedal by som, že sme podcenili komunikáciu. Podcenili sme emocionálnu stránku “predávania”, dať vedieť ľuďom, že nám na nich záleží, to, čo robíme, robíme pre nich a aj ich trochu poľutovať, ako tie neľahké zmeny trpezlivo znášali. Ale to je presne o tom, že politika nie je ani tak o faktoch, ale skôr o vnímaní faktov. Podcenili sme, ako sú reformy vnímané. A snažili sme sa proti tomu vnímaniu bojovať. Ale to sa nedá. Mali sme akceptovať, že reformy sú vnímané ako ťažké a nepresviedčať ich, že nie sú.
O straníckej disciplíne
Niektorí hovoria, že stranícka disciplína je relikt komunizmu. Ale z hľadiska presadzovania programu strany a programu vlády, ktorý poskladali koaliční partneri, ide o kľúčovú vec. Fungujúce strany s fungujúcim lídrom a s pravidlami sú nezastupiteľné.
(napr. na Ukrajine prechádzajú vládne návrhy zákonov v parlamente len v 40%. Na Slovensku cca 95%)
Inflácia
Problém s tlačením peňazí je, že nerieši príčiny, ale len symptómy. Navyše to je spojené s nárastom príjmovej nerovnosti. Nové peniaze sa len málo premietajú do rastu. Naopak rastú dlhy, ceny akcií, nehnuteľností a iných aktív. Tým sa zvyšuje bohatstvo bohatých v porovnaní s chudobnými, starších v porovnaní s mladšími, finančných inštitúcií v porovnaní s nefinančnými atď. To ohrozuje súdržnosť spoločnosti aj samotnú liberálnu demokraciu.
Politici nerobia reformy, pretože nemusia. Prečo nemusia, pretože tlačenie peňazí. Centrálni bankári len kupujú čas politikom aby robili reformy. Ktoré nerobia.
Tlačenie peňazí momentálne nespôsobuje vysokú infláciu, pretože sa nemíňajú. Väčšina ľudí ich sporí. (platí pre USA, kde vláda posiela ľudom peniaze)
Thomas Sowell: “Prvou lekciou ekonomiky je vzácnosť - nikdy nebudete mať dosť zdrojov, aby ste uspokojili potreby všetkých. A prvou lekciou politiky je ignorovať prvú lekciu ekonomiky.”
O nereformovaných systémoch:
Raz so mnou prišli natočiť šot z STV. 1,5 minúty ku mne prišlo natočiť 9 ľudí. Spýtal som sa vtedy kamaráta, čo robil v televízii: Hádaj, koľko prišlo ľudí? A on, že 7. Ja, že nie, 9. A on: aha, to bola nedeľa. A ja že čo s tým má nedeľa? Vtedy sú príplatky.
Rôzne
V politike sú emócie silnejšie než rácio, a takto založená politika vyhráva.
Väčšina mladých sa zo zahraničia vrátiť chce. Len musia vidieť perspektívu. Keď krajina robí reformy a rastie o 5-8% za rok, tak sú v nej príležitosti, aké na západ od nás nie sú (v Nemecku/Francúzku).
V zásade platí argument Thomasa Pikketyho, že príjmová nerovnosť sa zväčšuje aj preto, že kapitál je odmeňovaný výraznejšie ako práca.
Normálna trhová ekonomika je charakteristická prevahou ponuky nad dopytom. Jednoducho, tovaru je viac ako peňazí.
Zotrvačnosť v myslení ľudí je obrovská. Mnohé obce volili rovnaký typ strán celé 20. aj 21. storočie. Dobrou ukážkou je Bratislava, kde centrálne časti mesta volia "prozápadné, liberálne a demokratické" strany a Petržalka, kde žijú hlavne prisťahovalci z celej krajiny, kopíruje volebné výsledky priemeru krajiny.
Keď padá lietadlo, tak tam nie je ani jeden agnostik.
Zdravotníctvo - najväčší objektívny problém je, že dopyt je neobmedzený. Všetci chceme žiť zdravšie a dlhšie.
Bankári aj politici sú nebezpeční, lebo narábajú s cudzími peniazmi. Preto je dôležité aby existoval prísny dohľad a kontrola nad tým, ako fungujú.
Wow, dal si to! Ďakujem. O mesiac chystám sumár knihy Nikdy nerob kompromisy o vyjednávaní od bývalého agenta FBI.
Ak chceš podporiť obsah, môže mi zobrať jednu kávu ☕️.
Ďalšie sumáre:
Atómové návyky - James Clear
Môj život a dielo - Henry Ford
Lenže ja som iba komik - Milan Lasica
Ak chceš dostávať mailom jeden sumár knihy mesačne, prihlás sa. Zadarmo. Navždy.
Ak sa Ti dnešné vydanie páčilo, pošli ho ďalej:
Hlavné časti, ktoré si zaslúžia kritický nadhľad: kupovanie poslancov, Vatikánska zmluva, hlasovanie o eurovale, relativizovanie korupčných káuz Dzuridnových vlád.